Objekty a budovy › Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie

Kaplnka Nepoškvrneného Srdca Panny Márie

V roku 1901 si Necpalania v strede obce postavili kaplnku zasvätenú Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Jej vnútorné zariadenie pochádza z 20. storočia. Bola vždy akýmsi centrom diania spoločenského života a je tomu tak aj v súčasnosti. Najstaršie fotografie, ktoré máme k dispozícii sú z rokov 1932, 1936 a 1950.

Kliknutím na fotografie zväčšíte ich náhľady

Kaplnka bola niekoľkokrát obnovovaná (zachované sú údaje na okne zvonice zvnútra - dátum 24.4.1980 a meno K. PETRÁŠ). Z tohto roku sa v rodinnom archíve Petrášovcov zachoval pôvodný "doklad" o výdavkoch na materiál a služby, ktorý písal Peter Petráš st. a následne údaje diktoval svojej manželke Filke.

V tomto roku dostala kaplnka novú "brizolitovú" fasádu a obklad do výšky cca 2 m, nakoľko autá a autobusy, ktoré jazdili v tesnej blízkosti, ju znečisťovali hlavne v daždivom počasí. Škoda však hodín (alebo len ich náznakov nad oknami zvonice) a kríža v kruhu nad vchodom, ktorý je na starších fotografiách zreteľný.

Práve rodina Petrášová spomína, že niekedy v 80. rokoch, v čase, keď v Prievidzi pôsobil pán dekan Hromada, sa hovorilo, že kaplnka sa musí zbúrať, lebo zavadzia v ceste. Bol to rozkaz z "okresu" a údajne bolo aj navrhnuté miesto na postavenie novej kaplnky niekde v "hôrke". Ľudia však už vtedy pochybovali, že sa tak stane. O zbúranie kaplnky bol požiadaný Peter Petráš, ktorý sa ale vyjadril, že on kaplnku nestaval, a tak ju ani búrať nebude. Časom z pôvodného úmyslu zišlo, a tak kaplnka stojí dodnes na svojom mieste. Miesto kaplnky je údajne istým strategickým vojenským bodom, ale bližšie informácie o tom nie sú.

Nasledujúce zábery sú z roku 1980, tesne pred asanáciou časti Necpál.

V marci 1997 bol opäť hlavným murárskym majstrom pri opravách Peter Petráš a o náter strechy zo špeciálnej plošiny sa postaral jeho brat Kamil Petráš a Petrov svat Štefan Páleš.

Obnova v roku 2014 si vyžiadala širší rozsah prác - výmenu krytiny na streche, nový náter na streche vežičky, novú fasádu. Práce začali 23. augusta postavením lešenia a aj napriek neľahkej manipulácii a jeho prekladaniu boli práce ukončené v priebehu jedného mesiaca. Hlavnými majstrami boli Pavel Bátora, Kamil Petráš, Jozef Chudý a pridalo sa množstvo ďalších ochotných dobrovoľníkov - Jozef Antony, Ondrej Hrubša, Alojz Gregor, Rudolf Bátora, Štefan Falat, Dušan Petráš, Pavel Mokrý, František Vaňo, Jozef Bitara, Vladimír Mečiar, Jaroslav Šturcel, Milan Petráš, Jozef Mokrý - Káčer a ďalší. O čistenie po stavebných prácach sa postarali ženy z Denného centra Necpaly a FanNecpaly.

Aby sa na dátum obnovy a hlavných majstrov nezabudlo, do zvonice bola upevnená kovová tabuľka, ktorá tak rýchlo nepodľahne skaze. Po odstránení všetkých stavebných materiálov a lešenia sa už Necpalania mohli tešiť zo zrekonštruovanej kaplnky, ktorej obnova trvala necelý mesiac vďaka šikovným rukám ochotných dobrovoľníkov.

Zaujímavosťou kaplnky je zvon zavesený v predstavanej veži kaplnky. Zhotovili ho z oceľovej špičky leteckej bomby, ktorá v roku 1945 zostala nevybuchnutá v chotári obce. Po jej zneškodnení (obložení drevom, slamou a "odpálení") zostala hlavica nepoškodená, a tak ju Lukáš Petráš (Lukačke) odviezol na fúriku domov. Hlavica najskôr slúžila na napájanie hydiny, potom sa úderom na ňu zvolávali deti k hrám. Keďže zvuk mala čistý, zvonivý, rozhodli sa ju prerobiť na zvon. Previezli ju k Štefanovi Humajovi (k Hornickým) a tam ju na zvon upravili Ján Hianik, Štefan Humaj a Ernest Gregor. Nový zvon tak nahradil ten predchádzajúci, ktorý sa časom a neustálym udieraním na jedno miesto poškodil a bol odoslaný na opravu do Čiech. Odtiaľ sa nevrátil, pretože sa údajne stratil. Pamätníci úsmevne poznamenávajú, že cez vojnu sa zo zvonov vyrábali zbrane, ale ten náš je pravý opak - on zo zbrane vznikol.
Pamätníci si spomínajú na týchto zvonárov v obci: Valent Mokrý, František Petráš (Ličike), Ján Mokrý ("Smrťe"), Anna Mokrá ("Smrťe"), Ján Meliško, Stanislav Meliško, Viliam Mokrý (10 rokov) a Pavel Bátora (do súčasnosti).

Pred oslavami 660. výročia prvej písomnej zmienky o Necpaloch v roku 2015 vyrobil pán Bohumil Vaňo - dušou aj srdcom Necpalan, krásnu repliku našej kaplnky a táto skášľovala pódium, kde sa odohrával hlavný program po celé tri dni. Dodnes je táto minikaplnka starostlivo opatrená a zdobí sídlo občianskeho združenia FanNecpaly.

Pri kaplnke bola na hody v apríli 2013 osadená socha Dobrého pastiera od necpalského rodáka, akademického maliara a sochára Alojza Petráša.
Obyvatelia Necpál nad Nitrou boli od nepamäti katolíckeho vierovyznania. Napríklad v roku 1836 tu žilo 243 obyvateľov, všetko rímskych katolíkov. Obec bola po Prievidzi a Veľkej Lehôtke treťou najväčšou obcou prievidzskej farnosti. V roku 1845 bola s počtom 272 katolíkov druhou najväčšou obcou farnosti. V roku 1844 sa v Necpaloch usadila jedna 5-členná židovská rodina, keďže v Prievidzi sa Židia usadiť ešte nemohli (stalo sa tak až v roku 1851).
V roku 1858 sa celá necpalská židovská komunita presťahovala do Prievidze. Po vzniku Česko-slovenska v obci pribúdali aj obyvatelia iných vierovyznaní. V roku 1922 tu okrem 587 katolíkov bývali aj 2 židia a 5 ľudia bez vyznania, roku 1933 tu bolo 610 katolíkov a 3 veriaci českobratskej cirkvi. V poslednom roku samostatnej existencie Necpál, v roku 1944, v obci žilo 774 katolíkov, 3 kalvíni a 1 gréckokatolík.

Zdroj: kniha Necpaly (ne)zabudnuté, 2015

hore