História obce

Prievidza leží uprostred Prievidzskej kotliny, ktorá je ohraničená na východe pohoriami Vtáčnik a Žiar, na severe výbežkom Malej Fatry, na západe Strážovskými vrchmi a na juhu pohorím Tribeč. Nadmorská výška stredu mesta je 280 metrov. Cez mesto preteká rieka Nitra, do ktorej sa zľava vlieva rieka Handlovka.

Podmienky na hospodársky rozvoj v historickom ponímaní vytvorili cechové organizácie, kde sa združovali rôzni remeselníci, napr. súkenníci, krajčíri, gombičkári, čižmári a mäsiari. Obyvatelia sa venovali aj poľnohospodárstvu, najmä pestovaniu obilnín, hrozna a šafránu. Darilo sa tiež ovocinárstvu a vhodné boli aj podmienky na ťažbu a spracovanie dreva.

Necpaly nad Nitrou – najstaršie dejiny

Najstaršie stopy osídlenia v chotári obce Necpaly nad Nitrou sa stráca v dejinách susednej Prievidze. Už v období pred Veľkou Moravou patrilo toto územie do prievidzskej občiny, čo bol typ skupinového chotárneho spoločenstva. Obyvatelia občiny spoločne hospodárili na veľkom území, venovali sa poľnohospodárstvu, pestovaniu plodín a chovu dobytka. Tunajšia pôda v nížinnej oblasti a s dostatkom vody v potoku poskytovali ideálne podmienky na usadenie sa človeka. Obec Necpaly nad Nitrou vznikla pravdepodobne v 13. storočí vyčlenením sa z prievidzskej občiny alebo počiatkom 14. storočia v čase kolonizácie hornej Nitry. V jej názve by sme mohli hľadať osobné meno zakladateľa.

Prvým známym majiteľom obce bol Moran. Ten získal územie Necpál po rozpade panstva niekdajšieho prievidzského hradu po roku 1321. Toto územie zrejme zabral napriek výhradám Prievidžanov, lebo s nimi viedol dlhoročné majetkové spory. Tie sa pokúsil vyriešiť až Moranov vnuk, syn Pavla Ján s predikátom „de Necpal“ v roku 1355. Požiadal kráľa Ľudovíta Veľkého o výmenu svojho majetku, lebo si ho nevedel udržať pre ustavičné nepríjemnosti, ktoré mu spôsobovali prievidzskí mešťania. Kráľ súhlasil a za Necpaly nad Nitrou mu vymenil svoj majetok v Lipníku. Necpaly sa tak dostali do vlastníctva uhorského kráľa a do právomoci bojnického panstva. Neskôr so zmenami vlastníctva hradu Bojnice sa menili aj majitelia obce. Záznam z roku 1355 je prvou písomnou zmienkou o obci Necpaly nad Nitrou.

Vývoj obce

Obec ležiaca v údolí rieky Nitry, na otvorenom priestranstve, sa veľmi ľahko stávala korisťou prechádzajúcich pustošiacich vojsk. Tak v rokoch 1431 – 1432 husiti, od roku 1599 viackrát Turci a roku 1678 Tököliho povstalci Necpaly niekoľkokrát spustošili, obyvateľstvo okradli, vraždili alebo odvliekli do zajatia. No Necpaly sa vždy pozviechali. Najstarší záznam o veľkosti obce máme z roku 1553, kedy ju tvorilo 6 port, čo bolo 15 – 18 domov. V roku 1598 tu bolo 14 domov.

V roku 1614 nechali majitelia bojnického panstva Turzovci spísať urbár povinností svojich poddaných. Z neho vieme, že Necpaly nad Nitrou obývali sedliaci vlastniaci dom a chudobní hofieri, ktorí nevlastnili takmer nič a bývali v podnájmoch. Obyvatelia obce museli svojmu zemepánovi ročne odvádzať 23 zlatých v hotovosti v dvoch termínoch, na Juraja a na Michala. Do panskej kuchyne museli dodať 6 kapúnov, 6 sliepok, 6 husí, 6 holieb masla a 60 vajec. Povinní boli odoberať panské pivo a víno, ktoré čapovali v miestnej krčme. Dedičný richtár bol oslobodený od poddanských povinností, no musel vydržiavať v čase vojny odvody v obci a počas prípadnej svadobnej hostiny na hrade byť pánovi k dispozícii. Za to si mohol slobodne variť a predávať vlastné pivo. Na poľné práce na panských roliach museli Necpalania dodávať 8 pluhov a vykonávať všelijaké práce. Najchudobnejší hofieri nemali povinnosť pracovať na panskej pôde ani platiť finančnú rentu. No zato vykonávali kadejakú, pre panstvo potrebnú prácu.

V roku 1831 v Európe vypukla veľká pamätná epidémia cholery. V Necpaloch sa nakazili iba dvaja ľudia, ktorí aj zomreli. Horšie dopadla ďalšia epidémia v roku 1855, kedy v obci z 26 chorých zomrelo až 14 ľudí, dospelých i detí. Roku 1866 sa Necpalom cholera vyhla, keď obaja chorí vyzdraveli. No v roku 1873 pri poslednom väčšom výskyte tejto nákaze podľahlo 11 z 21 chorých.

V roku 1869 sa uskutočnilo prvé celokrajinské sčítanie obyvateľov a domov v Uhorsku. V Necpaloch nad Nitrou bolo k trvalému pobytu prihlásených 261 obyvateľov, ktorí bývali v 40 očíslovaných domoch. Najväčším bol trojdom č. 16 ročníka Jána Michalíka, v ktorom žili aj rodiny nádenníka Štefana Kováčika a chudobnej vdovy Márie Michalíkovej. Prevažná väčšina domov mala jednu kuchyňu, izbu a komoru. Najviac, 3 izby, mal v dome č. 33 krčmár Karol Gregor. Pri domoch boli komory, chlievy, maštale a pajty – humná v rôznych počtoch. V dome č. 29 býval správca lesov bojnického panstva František Klinský, ktorý predtým pôsobil v Pravenci aj v Bystričanoch. V roku 1866 už žil v Necpaloch. Tu popri svojej práci súkromne vyučoval miestne deti základom čítania, písania a počítania. Bol tak jediným známym učiteťom pôsobiacim v Necpaloch nad Nitrou.

V roku 1940 pri poslednom sčítaní samostatných Necpál tu žilo 778 obyvateľov v 135 domoch. Chotár mal výmeru 509 hektárov.
I keď katastrálne do Necpál patrí aj časť sídliska Zapotôčky, Necpalmi zvykneme nazývať až všetko za železnicou. Údaje z roku 2015 v evidencii obyvateľstva hovoria o tomto počte obyvateľov:

© 2015 NECPALY | design by K STUDIO | stránka spustená 1. augusta 2008 | mapa stránok |