Súčasnosť › Udalosti › Rodinný výlet 2011

Po dvadsiatich rokoch sa už asi naozaj dá nazvať tradíciou, že pred odchodom si každý účastník vylosuje svoje číslo, Necpalanka zahrá "štartovaciu" pesničku, podaktorí si trochu zakrepčia, nasadne sa na svoje miesta a hybaaaaaaj!



Peťko hneď po prvých metroch jazdy vezme do rúk mikrofón a oboznámi nás s trasou našej cesty a programom dňa. Na záver nezabudol dodať, aby sme mu to aj tak neverili.
V tomto 20-tom ročníku bolo zvláštnosťou to, že sme mali pripravený suchý aj mokrý variant, a Peťko dodal, že suchý je aj tak rovnaký ako mokrý :).



Pri prvej zastávke nám bolo jasné, prečo sú obidva varianty rovnaké. Asi preto, že pre nás pripravil plavbu plťou a kto sa pri nej namočí, bude to jeho problém :-)), vo výlete pokračuje rovnako ako keby bol suchý :-).



Splavovanie Váhu malo naozaj svoje čaro a každý si vychutnával nielen krásnu prírodu, ale aj zaujímavé a vtipné rozprávanie pltníkov, naše vzájomné pokrikovanie a povzbudzovanie medzi plťami a využili sme to aj na vyskúšanie kormidlovania nášho dopravného prostriedku či fotenie s kormidelníkmi.



Po vylodení v prístave pod hradom Strečno to chcelo nejaké občerstvenie, tak sme si posadali, dali kávu či nejaké pivko a porozprávali čerstvé dojmy z plavby.



Nechýbal ani neodmysliteľný autentický záznam do kroniky FanKlubu Necpalanky.



Samozrejme, hneď po nastúpení na ďalšiu cestu sme nezabudli na naše Necpaloviny a po určení súťažných družstiev prišla na rad tradičná interiérová súťaž o najväčšiu šnicľu. Ej, veru sa zhŕkli šnicle z celého autobusu, aby bojovali o prvenstvo a tak Silvia premeriavala, zapisovala a vyhodnocovala. S ozývajúcimi sa poznámkami o rodinkárstve si víťazstvo odniesla Evka Humajová. Anička Chudá si prisvojila prvenstvo najhrubšej a Majka Mokrá najmenšej šnicličky.



Miloš Žember si očividne bahnil vo vlaňajšom víťazstve šnicľovej súťaže a tú dnešnú nedal z ruky... veď čo keby začala kolovať po autobuse? Zato Milan, sťaby hosteska, po autobuse koloval neúnavne a vždy s inou... fľašou.



Netrvalo dlho a my sme dorazili k cieľu našej cesty - do Terchovej. Prečo práve tam? No lebo práve tam mieril autobus prvého rodinného výletu v roku 1991. A ak vás zaujíma, kade viedli kolesá a kroky rodinných výletov, tak ju je stručný prehľad, ktorý starostlivo zaznamenala Peťka Humajová:

1991 - Jánošíkove diery, Terchová
1992 – Jánošíkove diery, Terchová
1993 – prestávka, ujo Peťo sa sťahoval do nového domu
1994 - Jánošíkove diery, Terchová
1995 – Vlkolínec, Liptovský Mikuláš, Terchová
1996 – Jaskyňa slobody, Terchová
1997 – Oravská priehrada, Terchová
1998 – Vodné dielo Gabčíkovo, Agrokomplex Nitra
1999 – Baumax Banská Bystrica, skanzen Pribylina
2000 – Banská Bystrica, Štrbské pleso
2001 – Trnava, Brezová pod Bradlom
2002 – Trenčín, Trenčianske Teplice, Manínska tiesňava, Rajecká Lesná
2003 – Žilina, Vychylovka, Jánošíkove diery
2004 – Brhlovce, Komárno, Devín, Bratislavský hrad
2005 – Banská Štiavnica, Kremnica, Kremnické Bane
2006 – Badínsky prales, Špania dolina
2007 – Súľovské skaly, Terchová, Necpaly pri Martine, Folkušová
2008 – Lesnícky skanzen vo Vydrove, Necpaly pri Martine
2009 – Liptovský Mikuláš, westernové mestečko pri Tatralandii, Prosiecka dolina
2010 – starohutský vodopád, kamenné more v Malej Lehote, Topoľčianky
2011 – splavovanie Váhu, Jánošíkove diery, Terchová




Po oddychu prišiel čas na turistiku a my sme sa vybrali po stopách Jánošíka. Paľko nás - náhodných okoloidúcich obdaroval malou inšipráciou, lebo nás čakala ťažká a hlavne frekventovaná cesta po úzkych lavičkách, chodníkoch a rebríkoch terchovských vŕškov.



Každý, kto dosiahol vrchol - krčmu, si chvíľu oddýchol načerpal nových síl do zostupu, kde na nás čakalo posedenie pri hudbe Necpalanky a na spiatočnej ceste finále súťaže Necpaloviny a tombola.



Po individuálnom občerstvení či večeri v Terchovej sme sa presunuli kúsok bližšie k domovu, aby sme dokončili súťaž Necpaloviny a vylosovali tombolu.
Celodenná úloha družstiev znela - akýmkoľvek spôsobom vyjadriť 20. ročník rodinného výletu. Predtým však čakali na súťažiacich dve úlohy:
Prvá - vypiť čo najrýchlejšie fľašu piva cez slamku...



... a druhá exteriérová úloha - odbaliť a zjesť určený počet korbáčikov na chrbte svojho spoluhráča a po zjedení musel tretí člen družstva spraviť stojku na hlave. Ako sa im darilo, posúďte podľa fotografií.



Po starostlivom zaznamenaí výsledkov prišla na rad celodenná úloha. Nie je jednoduché bez akýchkoľvek rekvizít zobraziť či stelesniť 20 rokov rodinných výletov. Vedúci družstiev veru mali čo premýšľať, ale výsledok potom naozaj stál za to.



Prvé dve družstvá mali veľmi podobné myšlienky. Kým prvé vytvorilo z vlastných tiel číslo 20, Anička ako správny pedagóg rýchlo zorganizovala prítomných, aby sa zoradili za seba a z vlastných tiel vytvorili iniciálky PP, ktoré symbolizovali hlavného organizátora a pôvodcu myšlienky rodinných výletov Peťka Petráša. Tomu sa výsledky očividne páčili, ale bolo potrebné posúdiť aj snaženie ďalších družstiev.



Necpalské kombinačky podobnú myšlienku rozvinuli do inej podoby - vlastnými telami "orámovali" živý symbol 20-tich rokov - Maťku Humajovú, ktorej v tomto útvare dali "hobľa". Potom sa členovai družstva postavili vedľa seba na ich útržkoch papiera sme prečítali veľké Ď A K U J E M E!
Všetkým bolo jasné, komu...



Najakčnejšie družstvo schytilo znenazdajky milého Peťka pod pazuchy a ten v márnej snahe brániť sa trom chlapom v sekunde sedel na "pánskej stolici" tešiac sa búrlivému potlesku všetkých účastníkov zájazdu. Aspoň takto sme mu mohli všetci vyjadriť úprimné poďakovanie za úžasné a nezabudnuteľné zážitky, ktoré nám každoročne so svojimi blízkymi pripravuje.



Potom už prišlo na rad vyhodnotenie súťaže Necpaloviny, divácka anketa o najlepšie družstvo a opäť sa tu objavil staronový problém rodinkárstva, keď sa víťazom stalo družstvo Dávida Petráša!!! Aj napriek tomu :-)) sme víťazom srdečne poblahoželali a robili si chuť na tortu, ktorá mala symbolicky 20 sviečok.



Len málokto odchádza z rodinného výletu bez nejakej ceny z tomboly. Niekedy sa dokonca stane, že viac rokov za sebou odchádza s tou istou :-) Ani jubilejný ročník nezostal bez tohto neodmysliteľného bodu programu, po ktorom nasledovala spoločná fotografia.



Po odovzdaní všetkých cien sme ešte museli zvečniť prítomných ako pamiatku na jubilejný 20. ročník RV.



Tesne pred odchodom domov sme zistili, že presne tak, ako v Necpaloch, aj tu z ničoho nič začala hrať hudba. Nebolo nám viacej treba a už sme sa aj vrteli v tanci. Sólo mal hlavne Peťko Petráš, veď sme to pokladali za akési jeho výročie. Veď kto by nechcel mať dvadsať!!!



Na tomto mieste by sa zdalo, že to už musí byť naozaj všetko... Neuveríte, ale nebolo. Cestou domov sa totiž Peťkovi ozvali jeho kamaráti zo Švajčiarska, vraj sú na večeri v Pravenci, aby sme sa na minútku pri nich zastvili a aspoň ich pozdravili jednou pesničkou.



Z jednej pesničky boli aj zo tri kolá a my nie a nie odísť a oni nás nie a nie pustiť. :-)



Tak sme ich tam teda vyzvŕtali koľko nám chutilo a v dobrej nálade sme sa rozlúčili a merali pár zostávajúcich kilometrov domov.



Posledné minúty zájazdu sme venovali poďakovaniam za nádherný deň, jeden z tých, na ktoré sa nikdy nezabúda. Peťko, prijmi ešte raz obdiv a vďaku hlavne Tebe a všetkým Tvojim blízkym, bez ktorých by každá prvá augustová sobota bola iba obyčajným všedným dňom.



Dovidenia o rok, priatelia!

hore

© 2015 NECPALY | design by K STUDIO | stránka spustená 1. augusta 2008 | mapa stránok |