Rodinný výlet 2010

Prvú augustovú sobotu si už 19 rokov rodina Petrášovcov, Humajovcov, ich priateľov, susedov a známych nevie predstaviť inak, ako spoločne strávený príjemný deň v lone krásnej slovenskej prírody a miest, o ktorých ani nechyrovali a na ktoré by sa možno nikdy nedostali. Taký bol aj tohtoročný výlet. Plný poznania, dobrej až prudko nákazlivej veselej nálady, so súťažami, pesničkami a tento rok aj povinnou konzumáciou kvalitného vína.
Ale pekne po poriadku...

Kliknutím na fotografie zväčšíte náhľady




Ranný rituál je už roky presne rovnaký: rozdávanie osobných čísel, usádzanie v autobuse, neskorý príchod Aničky a Jožka Chudých, "štartovacia pieseň Necpalanky", naloženie aparatúry a tomboly do kufra autobusu, odovzávanie a ukladanie "nepriateľa" do chladiaceho boxu...roboty až-až...




Hneď po prvých kilometroch nás Peťo oboznámil s trasou, ale aj o tom, čo všetko cez deň absolvujeme. Vzápätí nás však upozornil, aby sme mu neverili, lebo všetko sa ešte môže zmeniť. Všetkým povedal suchý variant plánu dňa a dodal, že mokrý variant je taký istý ako suchý. :-)





"Nepriateľa" priniesol aj úradujúci richtár Števko Šovčík, ktorý mal na to zvláštny dôvod - pred dvoma dňami sa mu narodil prvorodený vnuk Sebastián. Po štartovacom kole ničenia nepriateľa dostal Peťko Lachký vlaňajšiu výhru v tombole - DVD RODINNÝ VÝLET 2009, akurát dokumentačné fotografie sa Aničke Ch. nejako nevydarili. Čím viac pila,tým sme sa viac rozmazávali...




Tradične sa už losovali kapitáni štyroch súťažných družstiev, ktorí si následne vybrali ďalších dvoch spoluhráčov. Po vyjasnení, kto s kým a proti komu, začala celoautobusová súťaž - o najväčšiu a najmenšiu šnicľu.




Cez všemožnú snahu Aničky Chudej (merať šnicľu na šírku, odhryznúť z nej a pod.), patrilo prvenstvo v najmenšej šnicli Evke Humajovej s 6,5 cm a najväčšiu šnicľu zabalila manželka Milošovi Žemberovi, ktorá bola rozklepaná na 19,5 cm!





Prvá zastávka bola v Novej Bani - časť Stará Huta, kde sme za jemného mrholenia mohli vidieť Starohutský vodopád.
Vychádzka každému vyhovovala, pretože nebola ani ďaleko, ani blízko, ani vysoko, ani nízko...




Keď nám Peťo tento rok sľuboval more, nikto tomu neveril. Ale o tom, že on nikdy neklame, nás presvedčil v Malej Lehote, kde sme si dokonca urobili pri mori aj spoločné foto. Plávať sa v ňom síce nedalo, hoci Peťko Lachký mal so sebou plutvy aj šnorchel, ale na andezitových kameňoch sa šmýkalo skoro tak,
ako v Chorvátsku.




Ďalšou interiérovou súťažnou úlohou každého držustva bolo nalakovať za minútu čo najviac nechtov v idúcom autobuse. Podmienka bola iba jeden necht jednej osobe v jednej lavici. Neľahká úloha, ale súťažiaci sa jej zhostili statočne. Pri najbližšom vystupovaní z autobusa mal z každého páru jeden človek čierny malíček (ako z nejakej sekty:-)))




Ani po vystúpení v Topoľčiankach nám Peťo nedal hneď rozchod, pretože nasledovala exteriérová úloha. Myslíte si, že niekoho by napadlo merať veľkosť topánok? To by s vami nesmel ísť Peťo Petráš. Každé družstvo si vylosovalo jedného účastníka zájazdu a tomu odmerali veľkosť topánok.




Body sa prideľovali od najväčších po najmenšie. Keďže neboli jasne stanovené podmienky o vlastníctve topánok, Anička to vyriešila rýchlou výmenou za protektory veľkosti 33, čo jej zaručilo najvyšší počet bodov.




Horšie bol na tom priateľ Ivan, ktorý už ledva stál na špičkách v Aničkiných balerínkach.



Medzi najväčšie veľkosti zájazdu sa zaradil aj Miloš Žember, ktorý potom pridelil body svojim favoritom.



Po starostlivom zapísaní bodov a zobrazení na svetelnej tabuli si už mohli všetci vydýchnuť a dopriať si dve hodiny voľného programu podľa svojho uváženia.




Pekné bolo okolie kaštieľa, prechádzka po meste či posedenie v kaviarničke.



Tesne pred druhou hodinou sa ozvali tóny Necpalanky pred vinárskymi závodmi, kde sme zároveň absolvovali ďalšiu exteriérovú úlohu.





Peťo jasne, stručne a vecne vysvetlil podmienky súťaže. Každé trojčlenné družstvo si určilo zapaľovača, fúkača a zhasínača. Úlohou zapaľovača bolo zapáliť postupne šesť kahancov vzdialených od seba niečo cez jeden meter. Po zapálení posledného fúkač čo najrýchlejšie nafúka balón a hasič musí všetky kahance zhasnúť vzduchom z balóna. Najväčší počet bodov získa najrýchlejšie družstvo.




Družstvá bojovali s nasadením všetkých síl a za výdatného povzbudzovania všetkých účastníkov.


Po starostlivom zapísaní všetkých bodov do počítača nás už čakal sommelier Kamil, ktorý nás v krátkosti oboznámil s cieľom našj exkurzie vo firme Chateau Topoľčianky.




Pred vstupom do priestorov vinárskych závodov nás čakalo veľmi atraktívne privítanie šumivým vínom. Sabráž - čiže sekanie vína spočíva v odstránení zátky šumivého vína šabľou či iným predmetom. Po predvedení tohto úkonu sommelierom Kamilom sme mali nmožnosť vyskúšať si to sami.




Dobrovoľníkmi sa stali Silvia Petrášová, Kvetka Ďurčová a Anička Chudá. Podarilo sa im to vynikajúco a všetci sme si vychutnali pohár šumivého ako welcome drink.




Potom sme už prijali pozvanie do interiéru vinárskych závodov, videli sme staré i nové priestory,
archív i 100-tisíc litrové tanky s vínom.


K najatraktívnejšej časti prehliadky iste patrí degustácia vybraných druhov vín. Pripravené poháre na víno dávali tušiť, že toto popoludnie bude naozaj pestré a zaujímavé.





Všetci pozorne načúvali výklad o pôvode, chuti, vôni vína, o spôsobe pestovania, výroby i o tom, ako víno správne degustovať, aké chuťové vlastnosti na každom druhu vnímať a oceniť. Cítili sme sa ako naozajstní "fajnšmekri" a možno práve preto zostali všetky džbány na prebytočné víno z degustácie suché.




Po ukončení degustácie Peťo poďakoval sommelierovi Kamilovi za zaujímavé rozprávanie o vínach spestrené ochutnávkou a pred odchodom z vínnej pivnice ešte podolieval za barom nedopité fľaše vína záujemcom o tento iskrivý mok.




Nakoľko čas pokročil, bolo treba pokračovať v ceste. Naša posoedná zastávka bola v Lefantovciach u Elefanta. Slona sme tam síce nenašli, ale zato deti sa vytešili pri zvieratkách, ktoré boli veľmi krotké a dali sa nielen kŕmiť ale aj hladkať.




Necpalanka bez váhania rozbalila hudobné nástroje a rovnako rýchlo sa zaplnil tanečný trávnik.


Vyvrcholenie výletu nás ešte len čakalo v podobe predvedenia celodennej úlohy, ktorá sa niesla v duchu hesla - Každé družstvo má talent!




Lolo tím si prizval hosťa - Anton Mečiara, ktorý predviedol hru na ústnu harmoniku.
Necpalské kombinačky nasadili do súťaže tvrdého súpera - Dávida Petráša, ktorý predviedol scénku formou monológu Hluchý a slepý. Už počas jej predvedenia bolo všetkým jasné, že latka je nasadená príliš vysoko, aby ju ktokoľvek prekonal.




V porovnaní s Dávidom bolo len úbohým pokusom o prvenstvo vystúpenie Tenisákov. Pieseň na melódiu Dedinka v údolí s vlastným textom na tému rodinného výletu bola síce veľmi trefná, ale ani hudobný sprievod Aničky Chudej nestačil na prekonanie Dávidovho výkonu. Posledné vystúpenie patrilo družstvu Horebác, kedy Božka Šovčíková predniesla krátky prozaický útvar.





Do vyhodnotenia bolo zapojené elektronické hlasovanie - každý účastník ráno dostal jeden cukrík, ktorý potom vložil do dlaní tomu kapitánovi družstva, ktoré sa mu najviac páčilo. Už od začiatku sa rysoval jasný výsledok - Dávidkove prvenstvo bolo nezvratné, na hlasovacie cukríky nestačili ani dve mamkine dlane. Preto nastavil Fanklubové tričko a všetky hlasy boli ešte raz starostlivo prepočítané.





Po zaznamenaní výsledkov sme sa po krátkej rekklame dozvedeli výsledky celodenného súťaženia. Víťazom sa stalo družstvo Necpalských kombinačiek, ktoré si ako cenu odnieslo -
RODINNÝ VÝLET 2011 zdarma!!!




Po neodmysliteľnom tanečnom kole prišiel na rad naozaj posledný bod programu - tombola. Zaujímavosťou je, že všetky ceny sú prvé a vyhrávajú takmer všetci (niektorí vyhrajú aj to, čo tam vlani priniesli).




Ceny boli naozaj zaujímavé, pestré a atraktívne. Od kozmetiky, osobnej hygieny cez zeleninu, tekvice od tety Hely kvety, ručné výrobky až po telefóny a fotoaparáty.




Nadišiel večer, a nebyť toho, že autobus musel byť v určitom čase vo svojej garáži, možno sa tam bavíme a tancujeme dodnes. Ale všetko svoj koniec má, akurát podľa jednej z poslednej fotografií vidno, že tento rok sa nám celkom nepodarilo zničiť nepriateľa. Nevadí, nech rok počká, veď my mu ukážeme!!!



Dovidenia o rok, priatelia!

© 2015 NECPALY | design by K STUDIO | stránka spustená 1. augusta 2008 | mapa stránok | Facebook Necpaly

TOPlist