História › Publikácie › Pamätnica obce Necpaly nad Nitrou

Pamätnica obce Necpaly nad Nitrou

Druhou publikáciou o Necpaloch je Pamätnica obce Necpaly nad Nitrou, ktorú v roku 2008 zostavil kolektív zostavovateľov – Emil Vaňo, Lýdia Bušíková, Bohumil Vaňo, Ing. Ján Mokrý, Lukáč Mokrý a Štefan Jamrich. Obsahom knihy sú podrobné informácie o histórii obce, o obydliach, odievaní i stravovaní ľudí v minulosti, svoje miesto má správa obce, zvyky, spoločenské pomery, vybavenosť, doprava, kultúra, vojnové a povojnové roky, vysťahovalectvo a organizácie, ktoré v obci pôsobili: Dobrovoľný hasičský zbor, Urbár, Československý červený kríž, mládežnícke organizácie, Klub dôchodcov Necpaly i politické strany. Oživením publikácie je nesporne popis jednotlivých domov s ich obyvateľmi, menami i prídomkami a takisto veľmi cennou je mapa rodinných domov z roku 1950. Publikácia si našla svoje miesto v knižniciach mnohých Necpalanov i rodákov žijúcich mimo (dnes už bývalej) obce.

V tejto rubrike si s láskavým zvolením autorov dovolím sčasti citovať túto útlu ale obsažnú knižočku, ktorá uzrela svetlo sveta 9. februára 2008 vďaka jej zostavovateľom, ktorými sú Emil Vaňo, Lýdia Bušíková, Ing. Ján Mokrý, Bohumil Vaňo(† 2008), Lukáč Mokrý († 2009) a Štefan Jamrich († 2009).
Túto jedinečnú publikáciu je možné zakúpiť v Turisticko-informačnej kancelárii na Námestí slobody v Prievidzi.

Výstava

9. február 2008 sprevádzala aj výstava historických i súčasných fotografií, kresieb detí, obrazov i starožitností, ktoré nainštalovali pani učiteľky v Základnej škole na Malonecpalskej ulici.

Kliknutím na fotografiu zväčšíte náhľad

hore

Krst knihy

Atmosféra v jedálni Základnej školy na Malonecpalskej ulici bola plná očakávania. Pozvaných bolo mnoho hostí, medzi ktorými boli hlavne známe tváre necpalských „domorodcov“, súčasných obyvateľov i predstaviteľov mesta. Hlavnými hrdinami však nesporne boli autori a zostavovatelia tejto knihy Emil Vaňo, Lýdia Bušíková, Bohumil Vaňo († 2008), Ing. Ján Mokrý, Lukáč Mokrý († 2009) a Štefan Jamrich († 2009). Ich tvrdá a rozsiahla práca priniesla svoje ovocie a tak všetci s napätím a netrpezlivosťou čakali, kedy sa im publikácia dostane do rúk. Toto nevšedné podujatie malo v skutočnosti dve časti. V jednom termíne boli pozvaní všetci podnikatelia a spoznori, ktorí sa podieľali či už finančnou alebo akoukoľvek inou pomocou na zrode publikácie, druhýkrát sa v školskej jedálni zišli obyvatelia Necpál a pamätníci starej dediny. Slávnosť spestril kultúrny program v podaní detí zo základnej školy a svojim vystúpením prispeli i dôchodcovia. Vodou z necpalského potoka krstil primátor mesta Ing. Ján Bodnár, ktorý vyjadril poďakovanie autorom a zaželal knihe mnoho čitateľov. Potom prišli na rad poďakovania, darčeky, kvety. Krásna kytica tiež putovala k najstaršej obyvateľke Necpál Rozálii Petrášovej, ktorá v auguste 2009 oslávi 100. narodeniny. Všetci prítomní potom už listovali v knihe plnej histórie a pri spomienkach s priateľmi a známymi strávili príjemný večer.

hore

Denník SME, 9. 2. 2008 píše:

Pálešeje, Lace, Meniche, Kováče, Šindleje, to sú prídomky, ktoré v minulosti nosili príslušníci rodín Petrášovcov, Vaňovcov či Mokrých v bývalej obci Necpaly nad Nitrou, ktorá je od roku 1945 mestskou časťou Prievidze. Tieto a ďalšie zaujímavé historické údaje i informácie obsahuje útla kniha Pamätnica obce Necpaly nad Nitrou, ktorú napísali členovia tamojšieho klubu dôchodcov a 9. februára 2008 ju slávnostne predstavili svojim rodákom. Zostaviť knihu sa vraj rozhodli kvôli svojim vnúčatám. Vznik Necpál možno datovať do 11. storočia. Obec mala bohatú históriu, postupne sa však na ňu zabúda. Možno aj preto, že vlastne už splynula s okresným mestom. V osemdesiatych rokoch časť bývalej obce zbúrali, na tom istom mieste vyrástlo moderné sídlisko. Zostali iba názvy ulíc ako Veľkonecpalská a Malonecpalská.

„V monografiách mesta Prievidza sa Necpaly spomínajú iba veľmi skromne, okrajovo,“ hovorí predseda klubu dôchodcov a jeden z autorov knihy, pán Emil Vaňo. Aj preto vznikla myšlienka vydať o rodnej dedinke svedectvo.

„Necpaly boli veľmi peknou dedinkou, v strede ktorej bola kaplnka. Ľudia tu žili ťažko, ale dobre a mali sa veľmi radi. Vzájomne si pomáhali. Studne boli len v niektorých domoch a vďačne si túto vodu navzájom poskytovali. Susedia sa neohradzovali veľkými plotmi. Robili si ich len preto, aby im neušla domáca hydina. Pre susedov robili samostatné bránky, aby sa mohli navštevovať aj cez záhrady,“ spomína pán Vaňo. Pamätá si ešte, že cez dedinu viedla iba prašná cesta, po ktorej hrkotali vozy s konským ale aj kravským poťahom. Ženičky právali bielizeň na potoku pretekajúcom obcou.

Jeden z rodákov 86-ročný František Grešner prežil v Necpaloch krásne detstvo. Rád spomína na necpalské hody, ktoré sa konali každoročne na tretiu nedeľu po Veľkej noci. „Hody, to bola skutočne veľmi významná spoločenská udalosť. A v každom roku začínali slávnostnou svätou omšou pred tunajšou kaplnkou, ktorá vniesla taký duchovný ráz do života, ktorý bol na dedine,“ hovorí pán Grešner. Podľa neho to bola významná udalosť, pretože Necpalania patrili do prievidzskej farnosti a tam chodili aj do kostola i do školy.

V knihe spomínajú aj na viacerých slávnych rodákov. Sú medzi nimi profesori, kňazi, umelci, spisovatelia, lekári, právnici i športovci. Celé Slovensko napríklad pozná slávneho futbalistu, československého reprezentanta Ladislava Petráša. Necpaly preslávil aj hlavičkár Ján Meliško, ktorý v pomerne vysokom veku dokázal bez padnutia lopty hlavičkovať 3589-krát a napríklad aj prvá futbalová rozhodkyňa na Slovensku Mária Vaňová.

hore