Ladislav Petráš

Takmer žiadna športová stránka na internete, ktorá sa zaoberá futbalom, nevynechá meno nášho rodáka, Laca Petráša. Nájdete tam množstvo informácií z jeho futbalového života, jeho úspechy i nezdary, kariérny rast i mnohé názory jeho fanúšikov. V decembri oslávil okrúhle jubileum a tak sa stránky zaplnili informáciami o jeho živote, z ktorých vyberáme:

1. decembra 2021 sa krásneho životného jubilea 75 rokov dožíva jedna z legiend slovenského futbalu Ladislav Petráš. Bývalý vynikajúci futbalista a donedávna ešte kormidelník slovenskej reprezentácie do 21 rokov a zároveň asistent trénera A-tímu SR sa narodil v roku 1946 v Necpaloch. Svoju hráčsku kariéru odštartoval vo veku 18 rokov v Baníku Prievidza, ktorý priviedol do celoštátnej druhej ligy. Nasledovalo dvojročné pôsobenie v Dukle Banská Bystrica a potom jedenásť sezón strávených v Interi Bratislava.

Hneď vo svojej premiérovej sezóne 1968/69 sa stal v drese Dukly s 20 gólmi najlepším ligovým kanonierom, v ročníku 1974/75 sa mu tento kúsok s rovnakým počtom presných zásahov podarilo u "žlto-čiernych" zopakovať. Celkovo odohral v lige 239 zápasov a strelil 85 gólov.

V rokoch 2000 a 2001 robil asistenta trénera v Interi Bratislava pri zisku dvoch titulov majstra Slovenska a víťazstvách v Slovenskom pohári.

Kariéra ako hráč:
" 1964 - 1968 Baník Prievidza
" 1968 - 1969 Dukla Banská Bystrica
" 1969 - 1980 Inter Bratislava
" 1980 - 1983 WAC Viedeň

Futbalové kroniky píšu:

PETRÁŠ vs. MIGAS

Do histórie československého futbalu a do kroniky disciplinárnej komisie sa zapísalo aj stretnutie Sparta Praha - Inter Bratislava na jar roku 1971. V 70. minúte po súboji Ladislava Petráša s Václavom Migasom, ktorému asistoval ďalší sparťan Svatopluk Bouška, zostal domáci obranca ležať na zemi. Keď ho odviezli do nemocnice, rőntgen ukázal zlomeninu lýtkovej kosti. Rozhodca v prvom momente nič nesignalizoval, červenú vytasil, až keď tréner Jozef Marko posielal na ihrisko Deutscha namiesto Petráša. Ten dostal trest na päť mesiacov, z ktorého mu odpustili šesť týždňov.

"Ani dnes nemám čo meniť na tvrdení, že som išiel do súboja s cieľom vybojovať loptu, nie faulovať. Mrzelo ma, čo sa stalo, ale necítil som sa vinný. Futbal nie je golf," zdôraznil 61-ročný Ladislav Petráš a podotkol, že nikdy nebol zranený, len chorý.

Fanúšikovia píšu

"Jeho meno zostalo v pamäti futbalových fajnšmekrov, veď v slávnej minulosti slovenského futbalu nebolo veľa takých postáv. Bol hráčom rozdávajúcim radosť, originálnym autorom, vždy sľubujúcim tajomné čísla. Nemal rád zviazanosť, uniformitu. Ihrisko bolo jeho scénou."

Laci-Báči v akcii. Pre neho nebol žiadny problém obísť aj troch obrancov naraz.


Laci-Báči má problémy s rozhodcom (to by nebol náš Laco) v rozhodujúcom zápase kvalifikácie na MS 1970 v Mexiku s Maďarskom, hraného na neutrálnej pôde (Marseille, Francúzsko) 3. decembra 1969. Nakoniec bol aj vylúčený, ale ČSSR vyhrala 4:1 (1:0).



S horúčkou utiekol z nemocnice, pražskej Dukle dal tri góly a vrátil sa do postele akoby nič. Ladislav Petráš vyparatil stovky psích kúskov, milovali ho všetci fanúšikovia. Jeho klubov i súperových. Šoumen, zabávač, umelec. Dnes je z neho šesťdesiatnik. V drese Interu Bratislava sa stal pojmom.

Tréner Michal Vičan vystihol. "Laco nabehal v zápase dva kilometre, z toho jeden cestou na ihrisko a späť do šatne. Keď však zapol, beda súperovi," žartoval dávnejšie pre magazín Brejk chýrny kouč.



Vencel: Pozdravte môjho kamaráta

Slovan a Inter v polovici sedemdesiatych rokov preberali od Trnavy žezlo československých lídrov.
"To boli derby! Do nohy vypredané tribúny. V roku 1975 sme hrali na Pasienkoch v poslednom kole o titul. Viedli sme 3:1, keď Laco kopal pokutový kop. Urobil som, čo som skúšal vždy - naznačil pohyb na jednu stranu, išiel na druhú. Moja finta nebola nič platná, ale Laco prestrelil. Mal som hmlu pred očami. A pravdepodobne aj môj súper a kamarát. On - ,kluďas'. Bol to výnimočný zápas nie preto, že sme vyhrali. Čítal som, že bol vôbec najlepší v Československu," spomínal brankár Slovana Alexander Vencel (62). Brankár nepopiera, že Petrášove ťahy mu pripravili neraz ťažkú noc.



"Mal som ho prečítaného ako azda žiadneho futbalistu. Na pohľad sa na ihrisku flákal. Nejavil záujem o hru, prechádzal sa, občas zavtipkoval smerom k divákom. A zrazu - bum. Zrýchlil, obišiel viac mojich spoluhráčov, keď som čakal prihrávku - vystrelil, keď som čakal strelu - prihral do tutovky." "Buďte taký dobrý, zablahoželajte aj cez noviny. Nech vie, že na neho dnes myslím," poprosil brankár. Rozprával o kamarátstve susedských rivalov.



Zabávač i smoliar

Petráš vyrastal v Prievidzi. V dorasteneckej lige chytal. "To mi pomohlo, dostal som toľko gólov, že som potom v útoku chcel dať dvojnásobok," žartoval. "Na tréningu sa ľahko bránil. Laco bol futbalistom zápasov. Taký talent sa rodí raz za sto rokov. Bol veľký dobrák. Nedokázal povedať na nič nie. To mu trochu uškodilo, mohol byť ešte lepší. Inak mi jeho povaha imponovala, nikdy sa nevyvyšoval," hovorí súčasný tréner Interu Bratislava, bývalý Petrášov o sedem rokov mladší spoluhráč Ladislav Jurkemik.

Petráš bol šoumen i smoliar. Najlepšiu formu mal v roku 1970. Výber Jozefa Marka na MS 1970 bol plný výrazných individualít. Ibaže vtedy rozširovali ligu, hovorilo sa - aby zachránili Spartu, pri 14-člennom modeli by vypadla. Reprezentácia hrala v Mexiku bez aklimatizácie. Petráš dal gól Brazílčanom - 1:0 i Rumunom - 1:0. Oba zápasy súperi proti vyčerpanému Československu otočili. V Guadalajare pomenovali po ňom ulicu. Na ME 1976 nešiel, zranil sa. O postup do zlatého Belehradu sa však vrchovato zaslúžil.



MS 1970 v Mexiku

3. jún 1970. V mexickej Guadalajare, na majstrovstvách sveta, hral proti Brazílii jeden zo svojich veľkých zápasov. Len druhýkrát nastúpil v drese Československa, v útoku stál vedľa Jozefa Adamca. Od začiatku prevetrával brazílskych obrancov. V dvoch prienikoch ho zastavili v poslednej chvíli, v prvej veľkej šanci jeho prudká strela prefrčala ponad brvno, ale v 17. minúte si už poradil. Pravačkou si loptu lahodne posunul okolo stopéra Brita a brankár Felix sa len prizeral, ako mu páli ponad pravé rameno do horného rohu. Od radosti utekal k postrannej čiare, kľakol si na kolená a prežehnal sa.







Úkaz, ktorý v súčasnosti vídame na futbalových trávnikoch často, ale v tom čase bol absolútnou novinkou. "Bol som prvým, viem o tom. Hráči sa aj vtedy zvykli modliť pred začiatkom zápasov, ale nie po strelení gólu. Prišlo to samo od seba, spontánne, asi ako prejav veľkej radosti a vďaky," hovorí po rokoch.

Brazílčania, neskorší šampióni mexického mundialu, Petrášov príklad odkukali. Jairzinho, ich najlepší strelec, si po góle vo finále s Talianskom taktiež kľakol a ďakoval nebesiam. "Oni mali vieru v srdciach, veď sú jedným z najpobožnejších národov na svete. Na štadiónoch v Brazílii nájdete kaplnky, oltáre, futbal je pre nich náboženstvom a ľudia, pre ktorých je častokrát jedinou radosťou, si ho spájajú s vierou.
U nás bola iná doba…"



Petrášov kúsok vyvolal údiv, o to viac, že v ďalšom zápase s Rumunskom sa všetko zopakovalo: po gólovej hlavičke pokľaknutie a prežehnanie sa. V Československu, necelé dva roky po vpáde okupačných vojsk, bol v plnom prúde "normalizačný proces". MS sa skončili veľkým neúspechom, mužstvo pasované za kandidáta na vysoké méty prehralo všetky tri zápasy, kritika bola nesmierne tvrdá. Nemal strelec jediných dvoch československých gólov kvôli prejavu nábožnosti opletačky?

"Odpoveď je vždy rovnaká: Nikto mi nič nevyčítal. Možno sa tým vedenie našej futbalovej výpravy v Mexiku, či telovýchovné orgány zaoberali, ale ku mne sa žiadne výčitky nedostali. Raz mi povedali, že by som nemal nosiť krížik, ktorý som dostal od mamy. ´ Ak mi vy niečo dáte na nosenie, tak si to zavesím na krk,´ reagoval som - a bol pokoj."
Možno aj preto, že ako jeden z mála na majstrovstvách nesklamal. Ani čoby naňho nedoľahol nabitý záver ligovej súťaže, či chyby v príprave, keď sa mužstvo presunulo do Mexika veľmi neskoro a nestihlo absolvovať vhodnú aklimatizáciu na dvojtisícové nadmorské výšky. Pekelné páľavy pravých mexických poludňajších vyhní sa ho netýkali.
"Azda to bolo tým, že som teplo miloval. Pri zápase s Anglickom bola 40 - stupňová horúčava. Hovoril som si, že ak Pelé zažiaril na MS ako 17-ročný, prečo by som sa o niečo podobné nepokúsil. Šampionát nám nevyšiel, ale pre mňa zostáva nádhernou spomienkou. V Mexiku sa hral krásny futbal."



Socha pre Petráša

Sám prispel k peknému obrazu majstrovstiev. A keďže Mexičania postavili najlepším hráčom každého zúčastneného tímu sochy, jednu má v hlavnom meste Ciudad de México pred Aztéckym štadiónom aj Laco Petráš. A tým sa nemôže pochváliť žiadny slovenský futbalista!

Vyrastal v necpalskej štvrti v Prievidzi, od rodičov sa mu dostalo kresťanskej výchovy, vždy preňho platilo - škola, ihrisko, kostol. "Na omše sme chodili pravidelne. Nehovorím, že by som nikdy nikoho ´neošálil´, ale od malička som bol vedený k viere."

Talent od Boha

Vykľul sa z neho náramný futbalový talent. Laco výborne chytával, post brankára zastával aj v československom mládežníckom výbere, ale profesor Ďatel urobil ešte v Prievidzi futbalovej obojživelnosti koniec. Rozhodol, že z Petráša bude útočník, kanonier. "Ľudia mi stále opakovali: máš to od Boha dané, bude z teba výborný futbalista. Postupne som tomu začal veriť. Futbal - to bola najradostnejšia cesta môjho života!"

Strieľal góly, ale hlavne mátal obrancov. Jeho kľučky a nevyspytateľné ťahy museli znášať súperi Prievidze, Banskej Bystrice či Interu. Bol majstrom driblingu. "Hral som pre divákov, aj keď som to tak na ihrisku nikdy nevnímal. Kľučka bola vždy akýmsi vnuknutím, ale mal som jednoduchý recept: obrancu som si opekal. Musel som ho rozkývať a keď už mal váhu na jednej nohe, nasledoval môj pohyb do protismeru."

Zostal pri futbale ako tréner, hoci sa v hráčskych časoch dušoval, že sa nebude pozerať na strhané tváre mladých chlapcov v tvrdom tréningu. 2. mája 2000 však prekonal infarkt. Asistoval vtedy J. Bubenkovi v majstrovskom Interi. "Za dve - tri sekundy máte pred sebou obraz života. Len to tak okolo vás zapiští. Dávam si odvtedy veľký pozor, cigaretky a vínko sa stali minulosťou."



Futbalová sláva Ladislava Petráša oslovila aj prevádzkovateľov Slamenej búdy v Bratislave, ktorá je vyzdobená fotografiami, symbolmi, dresmi či inými futbalovými artefaktami z Lacovho športového pôsobenia. Nenechajte si pri ceste do Bratislavy ujsť príležitosť nazrieť do tejto siene slávy nášho rodáka, na ktorého sme všetci v Necpaloch pyšní.



Z internetového listu fanúšika:

Enfant terrible

Ja na rozdiel od mnohých fanúšikov terajšej doby som mal to šťastie vidieť hrávať tohto futbalistu, ktorý v šesťdesiatych - sedemdesiatych rokoch svojimi kúskami a nie len futbalovými priťahoval do hľadísk , ako aj k televíznym obrazovkám sta tisíce futbalových nadšencov, aby sme potom hlavne v pondelok po víkende mali možnosť v škole, v práci sa porozprávať čo všetko Lacko Petráš ( Bača ) "vyparatil". Zase od stredy sme sa znova tešili na ďalšie ligové kolo, aby sme videli svojich futbalových miláčikov. Samozrejme Laci k ním patril bez rozdielu, čí bol z tábora fanúšikov jeho farby, alebo súpera.

Prvýkrát mi tento futbalista utkvel v pamäti na jeseň 1968, keď v televíznom zápase ešte v drese Dukly B. Bystrica rozstrieľal Sláviu Praha a tromi gólmi prispel k víťazstvu štyri - nula. Nakoniec sa pred koncom spokojný za ovácií nadšencov na tribúnach dal vystriedať, ale bol to veľký omyl pána trénera D. B.Bystrica, lebo bol v poradí tretí striedaný a pri vtedajšom pravidle - možnosť vystriedania dvoch hráčov to vojakov stalo veľa. Slávia podala protest a nebola to iba pokuta, ale páni v Prahe rozhodli,(Hypoteticky : ako by tom dopadlo v opačnom prípade...? ) že zápas sa zkontumuje, čo nakoniec po ukončení ligových bojov na úkor Dukly sa práve Slávia zachránila. Potom Laci prestúpil do Interu a ďalší pamätný zápas: Marseille, december 1969 ČSSR - Maďarsko, rozhodujúci zápas o postup na MS v Mexiku. V ňom debutant útoku : Fr. Veselý, Petráš, Adamec, Jokl mal veľký podiel na víťazstve 4 - 1. Síce gól nedal, ale svojim neustálym ťahom na bránu priam rozoberal, deptal maďarskú obranu. Vypracoval jedenástku, po ktorej Andrej Kvašňák načal súpera a "vypýtal" si faul, po ktorom Jožo Adamec pri trestnom kope "zakrútil" do brány Széntmihalyiho na tri - nula. Pred koncom už pri rozhodnutom zápase po toľkých okopávaniach súpera, ktoré by stačilo na niekoľko zápasoch "vrátil" aj on a bol vylúčený. Dostal dištanc na tri reprezentačné zápasy, preto naše vedenie ešte narýchlo k prípravnému zápasu ČSSR - Rakúsko vyjednalo ďalšie dva zápasy, lebo tank repre útoku na MS nesmel chýbať.
Nechýbal, len sme si po predčasnom ukončení našich futbalistov hovorili: Škoda, že sme nemali viacej takých bojovných, oduševnených futbalistov ako Laci Petráš !

P.S. Pre novinársku obec : Čo tento od nich schytal, tak v dnešnej dobe by s niektorým iným športovcom byť v jeho koži, by už ťažko urobili interview. Ale u Laciho to neexistovalo, lebo ten si robil svoju prácu a vedel, že oni aj keď nie všetci - tiež si robia svoju prácu.

© 2015 NECPALY | design by K STUDIO | stránka spustená 1. augusta 2008 | mapa stránok |