PaedDr. Kvetoslava Ďurčová

Milí priatelia, nie je tajomstvom, že táto stránka vznikla vďaka trom ľuďom a už viac ako 10 rokov ju spravujem, obnovujem dopĺňam, aktualizujem. Ťažko sa píše o sebe v tretej osobe, no pre mňa ešte ťažšie v prvej :). Pokúsim sa vám teda predstaviť bližšie.
Nenarodila som sa v Necpaloch, ale z bytovky na prievidzskom starom sídlisku som sa sem prisťahovala s rodičmi a troma staršími bratmi ako 3-ročná. V rodičovskom dome, kde dodnes bývam, som strávila detstvo, mladosť, vyrástli tu aj moje dve dcéry a syn, a dožili v ňom moji rodičia. Prežila som tu teda takmer celý život a som nesmierne šťastná, že si pamätám starú dedinu, ľudí, kolorit života, aký tu vtedy plynul. Čerpám z neho ako zo vzácnej studnice a nezištne mi v tom pomáhajú aj oveľa starší žijúci pamätníci.

Od piateho ročníka som navštevovala tunajšiu základnú školu, ktorá vtedy voňala novotou a nadšením. Voľba strednej školy mi nevyšla podľa predstáv, lebo v tom roku vychádzali aj ôsmaci aj deviataci a stredné školy praskali vo švíkoch. Zostala teda "učňovka" a odbor čašník-servírka. Vtedy som ešte netušila, že sa do školy, dnes familiárne nazývanej Kalina, znovu vrátim a nevyjdem z nej ďalších takmer 30 rokov.


Túžbu po maturite som naplnila v Strednej hotelovej škole v Piešťanoch ďalším štvorročným štúdiom. Práca v gastronómii bola zaujímavá, no môj pôvodný zámer stať sa pedagógom, bol silnejší. Absolvovala som popri práci ďalšie vzdelávanie od pedagogickej spôsobilosti, cez bakalárske až po magisterské štúdium, ktoré som o ďalšie dva roky ukončila rigoróznou skúškou. Z Banskej Bystrice som odchádzala s diplomom doktora pedagogiky a novou chuťou pôsobiť v gastronómii.

Počas celej doby som pôsobila na viacerých pozíciách v spoločnom stravovaní, neskôr som pracovala ako majsterka odborného výcviku, vedúca školského závodu reštauračných služieb i učiteľka odborných gastronomických predmetov, ktorou som dodnes. Všetky pracovné skúsenosti získané v prevádzkach doma i v zahraničí boli veľkým prínosom v odbornej kvalifikácii a vďaka nim viem žiakom dať množstvo informácií, "grifov" a skúseností priamo zo života. Pätnásť rokov som sa venovala mladým barmanom, absolvovala s nimi množstvo podujatí, súťaží, ako jedni z prvých sme začali robiť v tom čase ojedinelú synchronizovanú barmanskú show, ktorá raketovým tempom začala stúpať len niekoľko rokov dozadu. Bolo to aj vďaka úžasným žiakom, ktorých som mala možnosť "vychovávať" a dávať im priestor na ich invenciu, kreativitu a ich záujem pretaviť do odbornosti.




S mnohými som stále v kontakte a teší ma, že zostali vo fachu a stali sa z nich naslovovzatí odborníci i v zahraničí. Svoje vedomosti, skúsenosti a zručnosti som zhmotnila do mnohých učebných pomôcok, učebných textov, publikácií a prezentácií, ktoré používame pri vyučovaní.

Výpočtová technika mala pre mňa vždy svoje čaro a jej možnosti som často využívala ako koníčka aj v práci v škole. Spolu s dcérou sme vytvorili prvú webovú stránku školy, hodne som fotografovala, filmovala, venovala sa kronikám školy. Amatérsky film bol jedným z mojich veľkých koníčkov, ktorý priniesol aj svoje ovocie. Mnoho ocenení zo súťaží, prvenstvá v kategórii neprofesionálnych filmov mi urobilo veľkú radosť, pretože viaceré boli na celoštátnej úrovni, dokonca boli aj dva medzinárodné úspechy. Veľmi ma tešilo, že aj moje dve dcéry sa angažovali na poli filmu a už ako 11 a 15 ročné dosiahli prvé umiestnenia vo filmárskych súťažiach.

Koníčky sa postupne menili podľa časových, priestorových či finančných možností a tak sa do súčasnosti venujem ručnej výrobe bižutérie a šitiu. Od malých vecičiek pre vnučky som prešla až k ušitiu niekoľkých súčastí hornonitrianskeho kroja, ktoré plánujem skompletizovať, pretože to považujem za hrdosť nosiť ho pri príležitostiach, ktoré sú na to vhodné. Práve takými sú v našich Necpaloch hody a stavanie mája, kedy sa s mojimi priateľmi snažíme zachovať tradície v bývalej obci (dnes mestskej časti) a pripravujeme aj ďalšie podujatia pre obyvateľov mesta. Robíme to s nadšením už niekoľko rokov, pretože súdržnosť, lokálpatriotizmus, spolupatričnosť máme "v krvi". A veselosť, radosť a zábava, tá patrí k tomu.




Tešíme sa, keď vymyslíme podujatie, na ktoré ľudia prídu s radosťou, kde zažijú niečo nové, kde sa zabavia, zasúťažia si, zatancujú... Práve preto, aby sme mohli organizovať takéto akcie, som iniciovala založenie Občianskeho združenia FanNecpaly, ktoré združuje ľudí, ktorí neváhajú priložiť ruku k dielu. Spoločne plánujeme akcie na celý rok, spoločne ich realizujeme a spoločne sa tešíme priaznivým odozvám občanov. Obľúbili si najmä fašiangový sprievod, kde prezentujeme tradičné masky z vlastnej dielne, varenie šúľancov, bezkontaktný futbal (ŠuFut), Deň dobrých susedov, či podujatie pre deti ku Dňu detí.




Na Mikuláša prichádza ku kaplnke čím ďalej tým viac priaznivcov, pretože anjelsko-čertovský sprievod obdivujú hlavne deti. Máme niekoľko ďalších priateľov, ktorí nám pri organizácii podujatí vždy ochotne pomôžu a to si ceníme veľmi vysoko, pretože vždy je to podpora nezištná.

Okrem verejných akcií sa často stretávame aj v užšom kruhu, chodíme na výlety, pripravujeme si programy k jubileám, spoločne navštevujeme rôzne podujatia, organizujeme brigády a pod. Minulý rok sme na starej necpalskej ceste urobili maľované ihrisko, ktoré veľmi radi navštevujú hlavne rodiny s malými deťmi.






Aby naša činnosť nezapadla prachom, jedenásty rok vediem kroniky Necpál i našej skupiny priateľov (dnes už OZ), prevádzkujem túto stránku, ktorú sme zakladali spolu s dcérou a synovcom. Rovnako jedenásť rokov má i naša družba s Necpalmi a Necpalanmi pri Martine. Navštevujeme sa, pozývame sa navzájom na rôzne podujatia a stretnutia sú vždy srdečné, plné zábavy, pohostinnosti a radosti.

Moje literárne začiatky sa viažu ešte k dobe štúdia v Piešťanoch, kedy som publikovala rôzne články, lyrizovanú prózu a poviedky, neskôr to boli články o dianí a úspechoch školy v dobe, kedy som so žiakmi tieto podujatia absolvovala a občasné písanie mi akosi zostalo doteraz. Okrem odborných textov som spolu so žiakmi hotelovej akadémie (ako maturitnú úlohu) zostavila knihu Takto chutí horná Nitra a v roku 2015 som vydala knihu Necpaly (ne)zabudnuté. Obe publikácie boli zaradené do celoslovenskej etnologickej súťaže Mjartanovo Sebedražie. Spolupracovala som na monografii obce Temeš a v súčasnosti pracujem na publikácii k 100-mu výročiu založenia našej školy.

Za aktivitu a občiansku angažovanosťmi bolo v roku 2017 udelené mestské ocenenie Prievidzský anjel.

Toľko v stručnosti :).

Čo dodať? Hádam, že ešte tu je môj úžasný partner a jeho neskutočne remeselne zručné ruky, moje skvelé deti - dve dcéry a syn, perfektní zaťovia, štyri krásne vnúčatká, ktoré sú mojimi slniečkami, moji milovaní bratia, blízka rodina, môj dom, môj dvor, moja záhrada, moje kvety, moji traja psíkovia, moji susedia, moji priatelia, moji kolegovia, moji žiaci... takto majetnícky pomenúvam všetkých a všetko, čo mi dáva silu do každého dňa, aby som ho prežila poctivo, naplno a hlavne veselo!